Kniha o ničom

Ja by som sa aj niekomu poďakovala, akurát že ma momentálne fakt nikto nenapadá. Neviem si spomenúť na nikoho, kto by mi pomohol s písaním tejto knihy, skôr mám pocit, že mi to všetci len sťažovali. Takisto ma vôbec nikto neinšpiroval. Je to škoda, lebo mne sa to vždy tak páčilo, keď na tých prvých stranách spisovatelia niekomu ďakujú, je to veľmi dojemné a milé. Akurát že v mojom prípade by to bola lož. Ono je to lož niekedy možno aj v ich prípade. Možno tiež nemajú komu poďakovať, ale silou mocou chcú, tak ako ja, tak tam niekoho napíšu. Ale to mi príde zbytočné. Ba až priam neúprimné. Jednoducho vôbec nikto mi s tým nepomohol, práve naopak, skôr mi to sťažovali. Chceli po mne aby som robila aj iné veci ako písala túto knihu, ktorá dokonca podľa nich bola úplne o ničom. Čo je zasa pravda. Ale nechcem nič prezrádzať…

 

ÚVOD

 

Vždy, keď som chcela napísať niečo vážne a dramatické, všetci sa na tom smiali ako blázni. Teraz by som fakt chcela napísať niečo vtipné, ale obávam sa, že sa to minie účinku. Mojím osudom asi naozaj je zabávať ľudí na účet môjho nešťastia a naopak.

Napríklad, ja neviem hovoriť vtipy. Kedysi (to píšem akoby som mala 60 rokov) som sa ich snažila rozprávať, ale vždy som zabudla začiatok alebo koniec, alebo stred, a potom som ho musela hovoriť celý od začiatku, čo každého tak unavilo, že nakoniec mi povedali, nech sa na to vykašlem. Po prípade ich rozosmialo to, ako neviem povedať vtip.

No jednoducho všetky moje príbehy, ktoré som kedy písala v úprimnom nešťastí a sklamaní, boli neskutočne vtipné. Čo nehovorí veľmi v prospech tejto knihy, pretože to vlastne znamená že neviem byť cielene vtipná ani dramatická. Dokonca, že musím tieto dve veci robiť naopak. Vlastne ani nie. Pretože, keď chcem byť vtipná, výsledkom nie je, že som dramatická. Som len trápna…

Začínam sa do tohto úvodu znova celkom slušne zacyklovať, čo zasa nehovorí v prospech tohoto úvodu… No tak ale čo dodať? Už asi nič. Myslím že toto stačilo na to, aby ste pochopili, prečo sa táto kniha volá tak ako sa volá. Tí ktorí, ste to nepochopili, to asi ani už nepochopíte.

Ako to nie že by som vás chcela odrádzať od čítania. Kľudne čítajte, keď vás to baví. Len sa to možno trochu minie účinku. Opäť. Alebo možno ani nie. Možno v mojej knihe nájdete nejakú skrytú pointu, o ktorej neviem ani ja. V tom prípade mi dajte vedieť, poteším sa: mesteka@szm.sk. Čiže toľko k úvodu.

Už asi fakt nie je čo dodať. Jedine, žeby sa ešte niečo našlo. Ale asi nie… Aj keď možnosť tu vždy je. Je, ale nemyslím si, že by ju bolo potrebné využiť. Na úvod to stačí. Dostatočne veľa viet na prvotné odradenie či povzbudenie k ďaľšiemu čítaniu.

Akože ináč si nemyslite, že celá kniha bude tak o ničom ako tento úvod, to nie. Táto kniha bude vlastne o niečom úplne inom. O čom, to vám samozrejme nemôžem povedať. Aj tak všetci už dosť zleniveli čítať niečo. A kebyže vám to prezradím, tak to by sa vám už vôbec nechcelo.

Ale zasa na druhej strane možno by som vám mala aspoň niečo načrtnúť. Nech sa máte na čo tešiť. Ale zasa, to sa v úvode nerobí. To by možno malo byť napísané na zadnej strane knihy, čo nie je. Nie je, lebo som nechcela aby tam bolo niečo napísané. To by predsa znamenalo, že sa dozviete o čom táto kniha je. A to by ste si mohli prečítať aj priamo v kníhkupectve a potom by ste si ju už nekúpili. A z čoho si myslíte že ja mám asi tak vyžiť ?

Ako ale zasa je pravda, že aspoň nejaké gro tejto knihy by malo byť povedané. Aspoň aby ste tušili, že o čom. No poviem vám, vlastne o ničom. Ale chápete, čo už je o niečom ? Život ? No neviem, podľa mňa väčšina života je dosť o ničom. Ak nerátam pár výnimočných chvíľ, ako napríklad čítanie mojej knihy alebo čakanie na zastávke… s mojou knihou… Ak nerátam pár nejakých výnimočných momentov, tak je to fakt celkom o ničom.

Sú ľudia ktorí sa tvária, že ich život je o niečom. A majú úplnú pravdu. Lebo aj je. Život je o hrozne veľa veciach…ktoré sú veľmi často napriek tomu o ničom. No ale to som tuším trochu odbočila od témy. To ma mrzí. Ešte by ste mohli nadobudnúť dojem, že moja kniha je o ničom. A to by som bola veľmi nerada.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s