Deduško Večerníček

Stojím si na zastávke, keď tu zrazu zbadám dedka s letáčikmi v ruke s nejakými podozrivo ružovými nápismi na nich. Moje obavy sa pri pozornejšom prihliadnutí naplnili, JE to človek z Aliancie za rodinu. Alebo sa zaňho aspoň vydával.

Pôsobil na prvý pohľad mierumilovným dojmom deduška Večerníčka, ktorý chodí so svojou paličkou a zažína svetielka v prázdnych dušiach ľudí, blúdiacich v temnote a nevedomosti tohto skazeného moderného sveta, s ktorým sa on aj so svojou družinou osamelých bojovníkov za rodinu, snaží denno denne bojovať.

Príbližil sa takto k mladej žene, svojím slušným a ničím nekričiacim vzhľadom spĺňajúcej moje očakávania jej odpovede na jeho príchod. Stála tam v čiernej modernej bunde v tvare zvona, úhľadnej čiernej koženej kabelke a pekných naleštených čiernych čižmách.

Prikradol sa k nej a polotichým, láskavým a absolútne pokojným hlasom začal šemeliť: „Dobrý deň, mladá pani, mohol by som sa vás spýtať, plánujete sa zúčastniť referenda ?“ Ona na to s rovnako milým, mierne až hanblivým úsmevom – „neviem ešte … ale možno áno… asi áno..“ „Príďte, príďte, verte mi, dobre spravíte.“ Zašemelil, do ruky jej sprisahanecky vtlačil jeho letáčik, a kolísavým milým krokom deduška Večerníčka sa začal pomaly presúvať smerom ku mne.

Mala som už príliš zdvihnutý tlak z celej doterajšej zahliadnutej akcie, tak som si nestihla dostatočne premyslieť, čo všetko by som mohla vyťažiť z tohto stretnutia. Preto keď sa ku mne priblížil s jeho ružovými letáčikmi s otázkou, či idem na referendum, vyhŕkla som zo seba len: „Nechcite prosím vás, aby som vám teraz spravila prednášku o tom, aké je to referendum zbytočné“.

Dedko sa zatváril nejako neurčito, a spýtal sa: „Ako prosím, ešte raz ? Nerozumel som vám dobre.“ „Nechcite, aby som vám teraz spravila prednášku o tom, aké je to referendum zbytočné.“ Povedala som hlasnejšie a zrozumiteľnejšie, dúfajúc, že ma započuje aj tá mladá žena.

Chvíľu ostal zarazený, ale potom sa spamätal. Deduško Večerníček zrazu zmizol. Stál predomnou najprv len zmätený starý pán: „Nie, to samozrejme nechcem. Áno, áno, viem, 6,3 milióna Eur na toto referendum a tak ďalej a tak ďalej“ a začal zrazu extrémne rýchlo mrmlať nejaké ďalšie „fakty“, ktorými sa tieto posledné mesiace hemžil internet v článkoch proti referendu.

Chvíľu takto pokračoval, bez toho, aby mňa nechal povedať čo len slovo alebo na mňa vôbec pozrel, a zrazu prudko zvýšil hlas, v očiach sa mu zažali akési mierne desivé plamienky čistého hnevu, a, nemám rada to slovo, lebo vo väčšine prípadov býva prisilné, ale musím naozaj povedať, že akejsi relatívne strach naháňajúcej nenávisti: „A za to všetko môže tá homosexuálna lobby ! Na Islande, v Holandsku, ja to všetko viem, to oni za všetko môžu!!

Teraz už kričal. Žena, ktorá mu predtým odpovedala, že sa referenda možno zúčastní, sa otočila smerom k nemu, ostatní ľudia na zastávke sa začali otáčať. Dedko sa začal odo mňa postupne vzďalovať pri tom, ako pokračoval v spŕške jeho oprávneného hnevu voči všetkým homosexuálom, jeho nepriateľom, proti ktorým on bojuje deň aj noc. „Aká homosexuálna lobby ?“ nedalo mi nespýtať sa, „Veď len bojujú o svoje práva“.

Nechcela som v skutočnosti zájsť až do takejto obrany všetkých protestných aktivít a pochodov LGBT na celom svete, z ktorých nemalé percento mi lezie na nervy pomaly rovnako ako tento dedko. Ale keďže sme vtedy už logicky mali aj nejakých tých poslucháčov okolo seba, nemohla som sa ubrániť tomu, aby som aspoň nejako zmiernila tú spúšť nezmyslov, ktoré chrlil pred ostatnými.

Ako som to dopovedala, bol tu zrazu opäť deduško Večerníček. Síce taký mierne nahnevaný deduško, ale bol to už zasa on. Pozrel sa na mňa znechuteným pohľadom. „Iste, iste..“ odpovedal jeho už opäť kľudným, pokojným tónom; „Iste, to je váš osobný názor, ja vás nebudem do ničoho nútiť, to je na vás..“ A pomaly sa začal približovať k mladej teenagerke, ktorá si písala niečo do iPhonu.

Spustil svoj deduškovský láskavý monológ. Teenagerka ho zastavila asi v polovici vety bez toho, aby sa naňho čo i len pozrela: „Nemám záujem“. Odpovedala mu rovnakým tónom, akým sa odpovedá ľuďom, čo vám náhodne zatelefonujú, lebo vám chcú ponúknuť zadarmo novú sadu perín pre celú rodinu za podmienky, že si k tomu prikúpite aspoň jednu žehličku.

Na takúto odpoveď bol deduško Večerníček už zvyknutý, priam až profesionálne pripravený. Spokojne preto spustil opäť: „ Samozrejme, to je úplne v poriadku, máte právo na váš osobný názor. Prajem vám krásny večer..“

 

13010278_10153941961687631_581449973_o

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s