Predpôrodná príprava

7.September, 2015

 

To čo som doteraz napísala o dnešku, sa mi úplne celé vymazalo (resp. nikdy sa to ani neuložilo), čo je vlastne takým akýmsi smutným symbolom celého tohto dňa. Nieže by sa reálne aj niečo strašné stalo.

V sobotu sa Kajmovi narodila malá Hanka, a ja som po oslave jej narodenia u nich doma chytila absolútnu paniku zo všetkého, čo tam mali pripravené, ako mali všetko svedomito porozdeľované do asi milión šuplíkov, milión dupačiek, čiapočiek,plienok a netuším čoho ešte.. a my máme objednaný kočík.

V nedeľu ráno som sa v panike zobudila na to, že nič nemám, a taktiež, že som ešte neriešila žiadne predpôrodné prípravy a zabudla na prihlásenie sa do predpôrodného kurzu. V panike som v nedeľu doobeda v snahe začať nadväzovať dobré vzťahy na Kramároch, kde chcem rodiť, napísala mail psychologičke (jediný kontakt na tieto otázky uvedený na ich stránke), s otázkami na asi všetko ohľadom pôrodu, čo ma napadlo. Musela mi na to odpovedať hneď troma mailami.

Dohodla som si teda stretnutie, a zároveň hrdo napísala, že sa zúčastním aj dnešného stretnutia budúcich nedočkavých mamičiek na Kramároch. Toto stretnutie sa koná vždy prvý pondelok v mesiaci (za splnu mi tam ešte chýbalo), čo už samotné je mierne stresujúce, ak nie divné.

Rozhodne prišla som tam presne o polhodinu neskôr. Celú trištvrte hodinu predtým som totiž strávila doslova zúrivým krúžením v okruhu niekoľko kilometrov okolo zastávky Hroboňova, na ktorej som vystúpila z autobusu z roboty v slepej dôvere v Palovo odporúčanie (odtiaľ je to už kúsok).

Keď som sa po strastiplnom výstupe po schodoch ku nejakému najstratenejšiemu okraju nemocnice na Kramároch (oplotenej pred zvyškom areálu) nevedomky vrátila po desiatich minútach späť na začiatok toho istého schodiska, takmer som sa rozplakala a začala zhánať v zúfalstve taxík.

To mi trvalo ďalších pätnásť minút. Najprv tam nikto nevedel prísť, a potom zasa nevedeli, kde moja zastávka je. Keďže to som nevedela ani ja , bol to trochu problém, ale nakoniec som si vygooglila taxík s heslom „prídeme aj tam, kde nikto nechce chodiť“, a tí prišli. Taxikár nevedel asi veľmi čo si o mne myslieť, ale na konci mi mierne pateticky zaželal všetko dobré, čo vo mne vzbudilo pocit už úplného loozera.

Nečakane krátko na to som sa konečne ocitla stáť na siedmom poschodí pred TÝMI dverami do knižnice, magnetizujúc očami oznam, že máme čakať, kým nás pani psychologička zavolá dnu. Keďže mi bolo jasné, že ma nikto nezavolá, zazvonila som tam, ale nič sa nestalo.

Tu do chodby vošiel jediný doktor, ktorého som na tomto oddelení mohla poznať (ale žial aj on mňa), ale snažila som sa tváriť absolútne anonymne a že to akože nie som ja (tá istá, čo bola nedávno u neho v ambulancii pýtať sa, či si ho môžem zazmluvniť, po čom som sa dozvedela, že už neslúži kvôli vysokému krvnému tlaku a prežitému infarktu), ideálne že tu vlastne vôbec nie som.

Asi sa mi to do istej miery podarilo, lebo len bez povšimnutia flegmaticky otvoril dvere, a pustil ma dnu. Lepšie povedané, ja som vošla za ním. S pocitom študentky, ktorá sa vtrepala na jej nenávidenú katedru priamo za vedúcim katedry, hanbiacej sa za toto votrelstvo, som začala splietať, že som prišla na tie konzultácie. „Psst, už to začalo“ zahriakol ma ako vedúci katedry študentku, a odplával bez záujmu preč.

Vošla som dovnútra za dosť skúmavých pohľadov troch prednášajúcich, a ostala tam ako jediná tehotná stáť. Zvyšok času som sa snažila tváriť normálne, splynúť s davom, a zabudnúť na moju idylickú predstavu z rána, ako tam prídem pätnásť minút pred začiatkom, zavtipkujem na odľahčenie atmosféry, a potom si pohodlne vypočujem celú prednášku a spýtam sa na konci pár užitočných otázok.

Jednu otázku (legendárne nastrihovanie počas pôrodu, omieľané na modrom konikovi na asi päťdesiatich fórach) som sa spýtala aj tak; rovnakú, akú riešili tú prvú polhodinu, čo som tam nebola. Toľko k môjmu nadväzovaniu dobrých vzťahov na Kramároch.

Začínam si myslieť, že v mojom prípade by bolo možno múdrejšie nenadviazať vzťahy radšej žiadne, a prísť tam až na pôrod s čistým štítom, a nie poznačená týmito mojimi výstupami, pri ktorých si ma podľa mňa už teraz pamätajú takmer všetci, a neviem, či úplne v pozitívnom svetle.

 

 

13062661_10153962619067631_755428287_o (1)
Predpôrodná príprava
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s