Padám

padám v ústrety storočiam

hľadím, vidím čo čaká ma

práca, láska, rodina

oddych, a posledná hodina

 

padám, a občas nemám dosť síl

vyhnúť sa domnienke osudu a ty

ty nad tým tiež určite občas premýšľaš

ty snáď občas taktiež váhaš, nevieš, nechceš však zastaviť

 

kolobeh nášho života, kolobeh nášho dňa a dní

tak bežíš, cítiš, že chýbaš mi a si

si akosi ďaleko, akosi bez viny

nehľadáš však aj tak čo ja, to čo nás vždy zastaví,

naše zabehnuté ozveny ?

 

Čo by to tak mohlo byť

Je to láska, šťastie, blahobyt ?

Je to pocit, a či cit

Je to večnosť, a či okamžik

 

Je to len prúd emócií

A či náš vnútorný krik

Je to výkrik storočí

Či len náš večný otáznik

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s